Čo sme si odniesli z návštevy kláštora Ingenbohl?

Opísať a zhrnúť mnohé dojmy, ktoré sme si odniesli  z návštevy kláštora Ingenbohl, nie je ľahké vložiť do textu  článku. Pred organizáciou tohto podujatia sme netušili, čím budeme obdarení . 

Trojičná nedeľa, 15. Júna 2014 nám zostane v pamäti na miesto, kde sa príležitostne každý jeden z nás  môže podľa potreby kedykoľvek vrátiť.

Po svätej omši v Zürichu s otcom Pavlom sme sa najskôr vo farskej sále Liebfrauen posilnili kávou a tradičnými gipfeli.  Do Brunnenu sa všetci účastníci dostavili  bez problémov , načas a v dobrej nálade.

So sestričkou Jaroslavou Kotuľákovou sme často komunikovali, pripravovali návštevu, ale nemali príležitosť sa stretnúť.Nevítalo nás slniečko, ale krátko pred stanoveným časom návštevy vyšla z kláštora šťastná, usmiata sestrička Jaroslava, ktorej identitu som hneď spoznala. Následne sa s každým srdečne privítala, predstavila a takmer  nestačila odpovedať na mnohé zaujímavé otázky.

V Košiciach ukončila technickú univerzitu. Počas štúdia  sa v tajnosti pripravovala na cestu, ktorú ani rodičia nepoznali. Viacerí vynikajúci kňazi ju pripravovali na  nové povolanie, keďže jej Boh vložil do srdca semienko  túžby po rehoľnom živote.   V roku 1988 prijala rehoľné sľuby a v novom šate sa predstavila rodičom 4 detí – 3 synovia a jediná dcéra až po nežnej revolúcii v roku 1990. Na Slovensku pôsobila od roku 1990 v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule a potom od roku 1996 bola asistentkou Slovenskej provincie Milosrdných sestier svätého Kríža.

Na Generálnej Kapitule  Kongregácie milosrdných sestier  sv. Kríža  v roku 2002 bola zvolená za generálnu ekonómku. Táto práca na Generálate si vyžaduje  znalosť  rečí, preto  po príchode do Ingenbohlu bola  vyslaná na 3 mesiace na študijný pobyt angličtiny do Anglicka a nato nasledoval 3 mesačný pobyt v Konštanci s možnosťou výučby nemčiny. Od roku 2005 pôsobí v Ingebohle ako generálna ekonómka. V jej živote viackrát zažila pomoc Božiu a modlitba, meditácia sú jej silným prostriedkom na ceste života.

Na začiatok prehliadky sme sa 20 minútovým filmom  oboznámili s  myšlienkou , pôvodom a  potrebou založenia Inštitútu milosrdných  sestier svätého kríža.  Jeho historickým  vývojom až po dnes nám umožnil spoznať veľkosť duchovnej hodnoty vo Švajčiarsku, vo svete, ale i u nás na Slovensku.  Švajčiarsko na začiatku 19. storočia  dobre poznalo chudobu, nepokoje,  neľahké existenčné podmienky následkom neľudských pracovných podmienok vo fabrikách a ťažkým  životom  v horských oblastiach.  Páter Teodozius Florentini z Münstertal  dobre poznal biedu na školách a problém vtedajšej doby . V jeho kazateľskej činnosti apeloval na následky materializmu, na rozdielne spoločenské vrstvy obyvateľstva a na cirkev. Od nej požadoval väčšie sociálne zmýšľanie a rýchle konanie. Na jeho podnet  bola v roku 1844 založená Kongregácia sestier svätého Kríža v Menzingene. Jej základným cieľom bolo umožniť dievčatám vzdelanie , viesť ich k humánnej činnosti, naučiť ich základom  pedagogiky a pastoračnej služby. Pre pátra Teodozia Florentiniho bola „Požiadavka času Božia vôľa“.  Mal otvorené, kontemplatívne srdce a všade chcel zmierniť ľudskú biedu. Cítil, že je treba pomôcť aj v sociálnej oblasti, chorým, starým, opusteným, a tak založil aj druhú vetvu sestier pod názvom Milosrdné sestry svätého Kríža. Veľa mladých dievčat sa začalo formovať, hľadali miesto na pôsobenie a zlepšenie ich životných potrieb.  Keď hľadal miesto pre sestry, kúpil len s päť frankami vo vrecku  starý sedliacky dvor  / Nigg‘schen Hof, / na vŕšku v Ingebohle.   V roku 1856 sa stal Ingebohl novým domovom  Kongregácie a o rok nato  bola prvou generálnou predstavenou Matka  Mária Theresia Scherer. V začiatočnom štádiu sestry nemali na čom spať, boli veľmi chudobné.  Mottom ich predstavenej bolo : kde je chudoba, tam je radosť.

Ešte i dnes sa vo Švajčiarsku s úctou a vďakou spomína na Menzinger a Ingebohler  Schwestern. Samotná betónová budova kláštora pôsobí chladne, ale peniaze na omietku sa použili na misie, ktoré nutne potrebovali finančnú podporu.

Prehliadka kláštora pokračovala návštevou krypty blahoslavenej Matky Márie Theresie Scherer. Jej telesné pozostatky nie sú umiestnené v strede krypty, čo vysvetľuje jej  poníženosť voči Ukrižovanému Kristovi . On je stredom posvätného priestoru tak, ako bol  duševným centrom  v jej  rehoľnom živote. Krypta je  miestom, ktoré pozýva na meditáciu, modlitbu a položenie listových prosieb na  hrob blahoslavenej.  Tu prichádzajú mnohí pútnici s naliehavými prosbami, s hľadaním pomoci, alebo s ďakovaním. Tri sestry z rehole už vyhlásila Cirkev za blahoslavené: v roku 1987 sestru Ulriku Nisch z Hegne (Nemecko), v roku 1995 spoluzakladateľku Matku Máriu Teréziu Scherer  z Meggen (Švajčiarsko) a v roku 2003 našu Slovenku sestru Zdenku Schelingovú z Krivej na Orave.

 Kláštorný kostol napĺňa mnoho symbolických prvkov. Má veľmi jednoduchú, ale fascinujúcu  architektúru, stavanú na základoch františkánskej spirituality.  Samotná stavba pozostáva približne z 20 000 tehličiek predstavujúcich približný počet sestier na celom svete a je  bez vonkajších okien.  Svetlo prichádza zhora a jeho farebnosť tvoria namaľované drevené steny veľkého okna.

V programe prehliadky sme pokračovali návštevou upraveného cintorína. Tri sviečky sme zapálili na hroboch sestry Leoncie Drgoňovej, sestry Bohumily Hederovej a sestry Archangely Leckej.  Po mnohých dojmoch nám zachutil veľký zmrzlinový pohár, ktorý pre nás všetkých objednala sestrička Jaroslava. Radosť sme pocítili návštevou Matky predstavenej sestry Marije Brizar a sestry Lucily Zovak, generálnej radkyne z Chorvátska. Obe sa s nami rozprávali po slovensky  a sa tešili zo stretnutia.

Na záver  odpoludnia sme sa v krypte s otcom Pavlom pomodlili Korunku , litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a zaspievali za doprovodu hudobnej skupiny mladých z Zürichu zopár duchovných piesní. Za všetko darované sa chceme našej sestričke Jaroslave Kotuľákovej poďakovať a popriať jej  na ušľachtilej ceste priazeň a mnoho Božieho milosrdenstva.

Marta van Ooijen – Šuvadová a Sestra Jaroslava Kotuľáková.